top

Menu



Edičná činnosť Vytlačiť

Prvý edičným počinom múzea bolo vydanie spravodajcu roku 1972 pod názvom Správy Vlastivedného múzea v Topoľčanoch, v ktorom boli publikované výsledky etnografického, botanického a archeologického výskumu. V tomto roku tiež vyšla publikácia externého pracovníka múzea Oldricha Krupicu Pravek severného povodia rieky Nitry, v ktorej autor zhrnul výsledky vlastného výskumu i dovtedajšieho bádania AÚ SAV v Nitre. Roku 1974 múzeum vydalo Pamätníky hrdinstva a našej úcty - obrazové listy pamätníkov padlých v druhej svetovej vojne a SNP v Topoľčianskom okrese. Katalóg zbierky zbraní Vlastivedného múzea v Topoľčanoch od autorov Karola Kulašíka a Juraj Díteta vyšiel roku 1975. V tom istom roku vyšla publikácia Kto padol za vlasť, nezomiera, venovaná pamätníkom padlých, spracovaná Kolomanom Handelom a kolektívom pracovníkov. Na pomoc obecným kronikárom múzeum vydalo metodickú príručku Píšeme kroniku, ktorú spracovala Gabriela Chochulová. Roku 1977 múzeum vydalo publikáciu Rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci od Karola Ďurecha, spracovanú ako sprievodca reinštalovanou expozíciou. V tom istom roku vyšli ďalšie tri publikácie. Pod názvom Jeden rok v Kšinnej spracoval Jozef Bojkovský zvykoslovie podhorskej obce Kšinná, kolektív pracovníkov múzea zostavil základné informácie o histórii, ľudovej kultúre a prírode nášho regiónu v publikácii Topoľčiansky okres včera a dnes a Gabriela Chochulová pripravila sprievodcu expozíciou pod názvom Expozícia dejín robotníckeho hnutia, KSČ a výstavby socializmu v Topoľčianskom okrese. Roku 1978 Koloman Handel, Gabriela Chochulová a Jozef Bojkovský spracovali Zásady budovania izieb revolučných tradíciií v Topoľčianskom okrese. Pri príležitosti 35. výročia SNP vyšla brožúrka Pamätník SNP Jankov vŕšok, k 40. výročiu SNP publikácia Dušana Kubovčáka a Milana Šagáta Z kroniky bojov partizánskeho zväzku Jána Žišku. Roku 1984 múzeum vydalo prepracovanú metodickú príručku Píšeme kroniku od Gabriely Chochulovej, ktorá spracovala aj sprievodcu expozíciami múzea pod názvom Expozície Vlastivedného múzea v Topoľčanoch. Roku 1985 Blažena Šmotláková pripravila sprievodcu k novej národopisnej expozície pod názvom Národopisná expozícia. Zo života a práce ľudu. V tom istom roku múzeum vydalo publikáciu Tábory ornitologickej sekcie ZO SZOPK Partizánske. I.-V. TOS 1980-1984, ktorú zostavil Stanislav Harvančík. K jubileu najstaršej strednej školy v Topoľčanoch vydalo múzeum roku 1986 publikáciu 50 rokov Gymnázia v Topoľčanoch. Roku 1987 boli vydané ďalšie práce - upravené vydanie Pamätníka SNP Jankov vŕšok od Gabriely Chochulovej, nový sprievodca expozíciou pod názvomRodný dom Ľudovíta Štúra. Literárna expozícia v Uhrovci od Márie Piačkovej a Výberová bibliografia Vlada Uhlára od zostavovateľa Ladislava Dvonča. Roku 1988 múzeum vydalo katalógy k dvom výstavám - Premeny čipky spracovala Blažena Šmotláková, Za spoločný štát Čechov a Slovákov Helena Šišková. O rok neskôr Gabriela Chochulová pripravila katalóg k výstave Slovenské národné povstanie a Helena Šišková katalóg k výstave Fotografie Laszló Cseriho. V spolupráci so Slovenskou archeologickou spoločnosťou pri SAV roku 1991 múzeum vydalo Dejiny archeologického výskumu Topoľčian a Topoľčianskeho hradu od Egona Wiedermanna a dve publikácie – Hoja Ďunďa, hoja, Morenička moja... (veľkonočné zvyky, pranostiky a recepty) a Čas radosti, veselosti... (vianočné zvyky, koledy, vinše a recepty) od autorky Blaženy Šmotlákovej. V tom istom roku v spolupráci s Rímskokatolíckym úradom v Topoľčanoch vydalo Dejiny pútnického miesta Topoľčany, ktoré zostavila Blažena Šmotláková. Roku 1993 Gabriela Chochulová spracovala krátky prierez dejinami Topoľčian pod názvom Topoľčany – Z histórie mesta. Kolektív pracovníkov múzea zostavil dvoch samostatných sprievodcov expozíciami – Zo zbierok múzea. Spoločenské vedy a Zo zbierok múzea. Prírodné vedy. Roku 1994 múzeum vydalo stručnú históriu sklární pod názvom Výrobky zaniknutých sklární v Karolintáli a v Uhrovci v zbierkach múzea, ktorú spracovala Gabriela Chochulová. Sprievodca pamätnou izbou v rodnom dome v Uhrovci pod názvom Alexander Dubček 1921-1992 autorov Pavla Poláka a Jána Uhra vyšiel roku 1996. Sprievodcu expozíciami v Rodnom dome Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci múzeum vydalo roku 2000 a jeho autorkou je Blažena Šmotláková.

Záslužnú prácu Tribečské múzeum vykonalo v oblasti spracovania regionálnej histórie, o čom svedčí značné množstvo vydaných obecných, resp. mestských monografií: Vlado Uhlár: Veľké Uherce 1274 – 1974. Z dejín dediny a okolia (1980), Štefan Obert: 750 rokov Horných Ozoroviec 1232-1982 (1982), Gabriela Chochulová: Horné Obdokovce 700 rokov (1983), Ludovít Burianek, Ján Lukačka: Osemstoročné Bošany (1983), kolektív autorov: Bánovce nad Bebravou (1985), Vlado Uhlár, Pavol Stanček: Nitrianska Blatnica 1185 - 1985 (1985), Ján Lukačka a kol.: Solčany 1235 - 1985 (1986), Štefan Obert: Krásna Ves 1208 - 1988 (1988), Milan Paták a kol.: Partizánske 1939 – 1989 (1989), Ján Krajčík, Ján Lukačka: Bojná(1990), Blažena Šmotláková a kol.: Závada, Velušovce, Podhradie (1991), Ján Lukačka, Blažena Šmotláková: Žabokreky nad Nitrou 1921 – 1991 (1991).

Po roku 1991 edičnú činnosť v oblasti vydávania monografií múzeum zastavilo z finančných dôvodov, ale spolupráca s jednotlivými obcami alebo mestami na ich príprave, zostavovaní či lektorovaní pokračuje naďalej. Pracovníci múzea štúdiami prispeli napr. do monografie obcí Ludanice, Jacovce, Klátova Nová Ves, Prašice, Podhradie, Rajčany, Radošina, Nemčice, Horné Naštice, miest Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou.

V rámci propagácie svojej zbierkotvornej a expozično-výstavnej činnosti múzeum roku 1994 vydalo dve tematické pohľadnice. Roku 1999 vydalo pohľadnicu s portrétom Ľudovíta Štúra.
 

Otváracie hodiny

október - marec:
po - pia 8.00 - 16.30 h
apríl - september:
po - pia 8.00 - 16.30 h
so 10.00 - 16.00 h
Reklamný panel

bottom