top

Menu



Výstavy
Za motýľmi Hlohovecka Vytlačiť
  • 18.1.2018 – 1.3.2018

Výstava pripravená v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Hlohovci návštevníkom priblíži motýle ako jeden z najatraktívnejších a druhovo najbohatších radov hmyzu. Zameraná je na bežné, ale aj veľmi vzácne a ohrozené druhy motýľov, ktoré sú typické pre región Hlohovca, avšak je možné ich nájsť aj v biotopoch topoľčianskeho regiónu. Najmä kvetnaté lokality Považského Inovca poskytujú vhodné podmienky pre výskyt mnohých druhov.

Prostredníctvom autentických fotografií a trojrozmerných exponátov pochádzajúcich z rozsiahlej zbierky Vlastivedného múzea v Hlohovci výstava prezentuje 315 druhov motýľov, ktorých výskyt bol potvrdený v súčasnosti. Na návštevníkov čakajú elegantné vidlochvosty, očkáne, mlynáriky, žltáčiky, ohniváčiky a modráčiky, pestrofarebné babôčky i dúhovce meniace farbu v závislosti od toho, z ktorej strany na ne dopadá svetlo. Pozornosti neuniknú ani jedovaté vretienky. Z menej nápadných motýľov aktívnych v noci zaujmú okáne, lišaje, spriadače, piadivky či mory. Možno tu vidieť legendárneho smrtihlava, ako aj najväčšieho motýľa Európy – okáňa hruškového. Vystavené exponáty dopĺňajú aj fotografie a voľne sušené rastliny, ktoré majú v živote motýľov nenahraditeľnú úlohu.

Záver výstavy je venovaný problematike vymierania hmyzu. Prezentuje druhy, ktoré vo voľnej prírode okolia Hlohovca vyhynuli, resp. sú dlhodobo nezvestné. Zároveň odpovedá na otázku, prečo motýle vymierajú a oboznamuje s najvýznamnejšími faktormi negatívne ovplyvňujúcimi ich biodiverzitu.

V rámci sprievodných aktivít pripravených k výstave si návštevníci môžu zahrať motýlie pexeso, vymaľovať maľovanky či nakresliť motýľa, ktorý ich zaujme. Na tých, ktorí sa oboznámia so životným cyklom motýľov, čakajú diplomy úspešných znalcov života motýľov.

 
Od rituálu k symbolu Vytlačiť
  • 11.1.2018 – 1.3.2018

Výstava vznikla v spolupráci so SOV – Slovenským olympijským a športovým múzeom v Bratislave. Jej cieľom je priblížiť vyše 80-ročnú históriu putovania olympijskej pochodne od prvej štafety pred olympijskými hrami v Berlíne v roku 1936 až po súčasnosť. Prenášanie olympijského ohňa v podobe olympijskej pochodne do dejiska olympijských hier sa uskutočňuje ako olympijská štafeta. Zapaľovanie olympijského ohňa patrí k najemotívnejším zážitkom otváracieho ceremoniálu olympijských hier. Oheň planie počas celých olympijských hier a zhasína pri záverečnom ceremoniáli.

Panelovú časť výstavy poskytujúcu zaujímavé informácie dopĺňa vzácny trojrozmerný materiál. Medzi vystavenými predmetmi sú pochodne zo štafiet k letným a zimným olympijským hrám v rôznom tvarovom a farebnom prevedení. Prezentované je aj oficiálne oblečenie prezidenta Slovenského olympijského výboru Františka Chmelára, v ktorom bežal ako jeden z členov olympijskej štafety k XX. zimným olympijským hrám 2006 v Turíne.

Výstava pripomína aj málo známu skutočnosť, že v roku 1936 jediný raz v histórii štafeta prebehla aj cez dnešné územie Slovenska. V stredu 29. júla 1936 o druhej hodine popoludní štafeta prebehla z Maďarska cez hraničný prechod Oroszvár – Horvátjárfalu (dnešné obce Rusovce a Jarovce) do rakúskeho Kittsee. Uvádzané obce, v súčasnosti mestské časti Bratislavy, sa stali súčasťou územia Československa v roku 1947.

 


Otváracie hodiny

október - marec:
po - pia 8.00 - 16.30 h
apríl - september:
po - pia 8.00 - 16.30 h
so 10.00 - 16.00 h
Reklamný panel

bottom