Blíži sa Deň Zeme, ktorý si pripomíname 22.apríla. Pre mnoho ľudí nič nehovoriaci deň, iba obyčajný dátum, každoročne sa opakujúci. Avšak pre tých, ktorých zaujíma ďalší vývoj Zeme, zlepšenie vzťahu človeka k prírode, globálne problémy našej planéty, je to významný deň už od roku 1970. Bolo to totiž práve 22. apríla v roku 1970, keď vedci, hlavne ekológovia v USA ovplyvnení fotografickými a telegrafickými snímkami z kozmu, dokumentujúcimi krehkosť a zraniteľnosť Zeme demonštračne vyzvali ku spoločnému, celosvetovému úsiliu za ochranu Zeme so všetkým, čo ju robí jedinečnou. Do roku 1990 venovali pozornosť Dňu Zeme predovšetkým na americkom kontinente. Skutočne svetovým sa stal v roku 1990, kedy začalo iniciatívne a koordinačne pôsobiť Medzinárodné ústredie Dňa Zeme so sídlom v Stanforde, Kalifornia, USA. V tomto roku sa pri príležitosti Dňa Zeme aktivizovalo viac ako 200 miliónov ľudí v 140 štátoch sveta. Postupne vznikali aj regionálne a národné ústredia na celej Zemi. Na včasnom propagovaní Dňa Zeme a informovaní svetovej verejnosti sa už od jari 1999 hlavnou mierou podieľa koordinačné centrum EARTH DAY NETWORK so sídlom v Seattle, USA. K zviditeľneniu Dňa Zeme sa angažujú ministerstvá, informačné agentúry, tlačové a elektronické médiá, akadémie vied, školy ako aj mimovládne organizácie prostredníctvom rôznych aktivít.

Ochranou prírody a krajiny sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. Delíme ju na územnú a druhovú - druhová ochrana chránených rastlín, chránených živočíchov, chránených nerastov a chránených skamenelín. Lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho a národného významu, biotopy druhov európskeho a národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo prírodné výtvory, možno vyhlásiť za chránené územia.

Ochrana životného prostredia zahŕňa činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia alebo sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie obmedzuje a odstraňuje. Zahŕňa ochranu jeho jednotlivých zložiek, alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu životného prostredia ako celku. Životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. 

Príroda v dôsledku nadmerného čerpania prírodných zdrojov a intenzívneho, neúnosného zaťažovania produktmi ekonomických činností postupne znižuje až stráca schopnosť vyrovnávať sa so zmenami. Narúšajú sa vzájomné väzby medzi jednotlivými zložkami prírody. Výsledkom toho sú trvalé, nežiaduce zmeny prírody a životného prostredia a tieto majú spätný negatívny dopad na existenciu samotného človeka. K týmto negatívnym zmenám a problémom zaraďujeme globálne otepľovanie (zmena klímy), zmenšovanie ozónovej vrstvy, kyslé dažde, znižovanie biologickej diverzity, degradáciu pôdy a rozširovanie púští, znečisťovanie vôd a ovzdušia, nadmernú produkciu odpadov.

Otázka stavu prírody, životného prostredia a ich ochrany je celospoločenskou a celosvetovou otázkou. Aby sme prírodu neohrozovali, treba deti už od najútlejšieho veku citlivo a systematicky vychovávať k jej poznaniu a ochrane. Čím skôr začneme formovať ich vzťah k prírode a životnému prostrediu, tým je väčší predpoklad na dosiahnutie pozitívnych cieľov.