Džbán zvaný ,,sova“, je zbierkovým predmetom z fondu etnografie a predstavuje výnimočný kúsok zo zbierky majoliky Tribečského múzea. Pochádza zo západného Slovenska, má modro-čierny dekor, ktorého ústredným motívom je ruža. Džbán sa datuje do roku 1851. Na dne je značka IK, pričom ide o spojenú signatúru viacerých džbánkarov z Bolerázu – Weny Imrich a Jakub. Zásluhu na rozšírení výroby majoliky na území Slovenska majú habáni – náboženská sekta novokrstencov (anabaptisti – krst sa uskutočňoval až v dospelom veku jedinca), ktorá prichádzala na Moravu (od roku 1525) a odtiaľ na Slovensko (prví v roku 1546) zo severného Talianska, južného Tirolska a Nemecka a zo Švajčiarska. V súvislosti s narastajúcou konkurenciou priemyselne vyrábaného hrnčiarskeho tovaru v 19. storočí (kamenina, porcelán, smalt), sa zrýchlila výroba majoliky na úkor kvality, čo sa prejavilo i v obmedzenej farebnosti (napr. modro-biela), ako je to i v prípade tohto džbánu. To však neuberá na výnimočnosti tohto zbierkového predmetu, ktorý má Tribečské múzeum vystavený vo svojich priestoroch.
Názov krištáľ pochádza z gréckeho krystalos, alebo kryos, čo znamená ľad alebo chlad. V staroveku si ľudia mysleli, že krištáľ je hlboko a pevne zmrazený ľad, ktorý sa nemôže nikdy roztopiť. Krištáľ - oxid kremičitý je bezfarebnou a priehľadnou odrodou kremeňa, ktorý je najrozšírenejšou zložkou zemskej kôry a dôležitým horninotvorným minerálom. Je odpradávna obľúbenou surovinou. Prvé použitie krištáľu na nástroje sa odhaduje na 4,5 miliónov rokov. Takmer pred 5 tisíc rokmi starí Egypťania z priezračného kremeňa začali taviť sklo. Tejto priezračnej odrode kremeňa bola po tisícročia prisudzovaná magická moc. Liečitelia mnohých starých kultúr, rovnako ako primitívnych národov, využívali tento minerál k liečbe najrôznejších ochorení, k vymetaniu zlých démonov, na ochranu pred nočnými morami. Od stredoveku sa z veľkých kryštálov kremeňa vyrábali nádoby pre kláštorné poklady a krištáľové gule. Na Slovensku vzniklo v stredoveku dnes už nepoužívané pomenovanie horský krištáľ na odlíšenie od, v tom čase vynájdeného, dokonale bezfarebného kusu skla. Krištáľ sa nachádza v pegmatitoch, v žilách alpského typu, zriedkavejšie v hydrotermálnych žilách alebo v rozsypoch. Vyskytuje sa na mnohých miestach na celom svete, najväčšie kusy pochádzajú z Brazílie a Madagaskaru. Kusy suroviny dosahujú desiatky kilogramov, najväčší krištáľ nájdený v roku 1719 v Zinggenstocku vo Švajčiarsku mal hmotnosť 800 kg. Na Slovensku sa nádherné kryštalické drúzy kremeňa nachádzajú napríklad v Štiavnických vrchoch a v Kremnických vrchoch. Krásu krištáľu často rušia rôzne uzavreniny, najčastejšie rutil alebo turmalín. Číre bipyramidálne obojstranne vyvinuté kryštáliky kremeňa sa nazývajú Marmarošské diamanty. Ich veľkosť zriedkakedy presiahne 10 mm. Ich hlavné lokality sú Zakarpatská oblasť (Rusko), Sibír (Rusko) a Arkansas (USA).
Prehľad zaujímavých článkov, príspevkov a noviniek múzea
© 2023 Tribečské múzeum v Topoľčanoch, všetky práva vyhradené