Počas obhliadky hradiska v katastrálnom území obce Bojná v roku 1998 sa pracovníkom SÚPK a inšpektorátu MKSR (I. Bielik, PhDr. Jurkovič, Mgr. Jankovič) podarilo objaviť depot dvadsiatich troch kusov sekerovitých hrivien stredných až väčších rozmerov skutých do tvaru štíhlej (atypickej) sekerky s čepeľou, krčkom a hlavicou s očkom (uškom). Čepele sú väčšinou tenké, listovité, lyžicovitého tvaru, s takmer ostrými hranami, s najväčšou hrúbkou a najmenšou šírkou v priestore napojenia na kŕčok, ukončené do poloblúkového tvaru. Kŕčok v porovnaní s čepeľou je väčšinou otočený o 90°, úzky, dlhý, v priereze kvadratický, s takmer ostrými hranami, s najväčšou šírkou v mieste napojenia na čepeľ. Hlavice sú väčšinou roztepané, v porovnaní s krčkom tenšie, s očkami (uškami) tesne nad miestom napojenia na kŕčok, ukončené do poloblúkovitého tvaru. Očká (ušká) sú prerazené z jednej strany, kvadratického tvaru, niekedy asymetricky posunuté k jednému okraju, na hlavici tvoria korýtkovité prežliabnutia, vo väčšine prípadov ich okraj vystupuje nad hlavicu. Najväčšie poškodenie je viditeľné na okrajoch a ukončeniach čepelí a v jednom prípade aj v mieste napojenia čepele na kŕčok. Povrch všetkých predmetov nesie stopy menších alebo väčších nerovností a je poškodený koróziou. Výskyt týchto nálezov je potvrdený predovšetkým v oblasti niekdajšieho jadra Veľkej Moravy, čiže v moravskej časti dnešnej Českej republiky a na západnom Slovensku. Poznáme ich však aj zo širšieho stredoeurópskeho priestoru (východ Slovenska, Malopoľsko), zo stredného toku riek Volga a Kama (územie dnešných republík Tatarstan a Udmurtsko) a taktiež z južného Nórska. Pôvodne archeológovia uvažovali o sekerovitých hrivnách ako o praktických nástrojoch či dokonca zbraniach, ale kvôli tvaru nevhodnému na použitie pri akejkoľvek remeselnej činnosti a nevalnej kvalite vyhotovenia boli tieto hypotézy čoskoro celkom opustené. Ako problematické sa ukázali aj názory, že išlo o obyčajné železné polotovary, ktoré slúžili k lepšiemu transportu železa z hutníckych do kováčskych dielní. Z veľkomoravského obdobia totižto zatiaľ nepoznáme doklady výskytu sekerovitých hrivien v nejakých kováčskych alebo hutníckych dielňach a na základe experimentálnej archeológie bolo jednoznačne preukázané, že ich tvar je pre ďalšie spracovanie úplne nevhodný a vedie k citeľným stratám železa. Súčasné bádanie sa tak prikláňa k názoru, že išlo o regionálnu variantu takzvaných predmincových platidiel, ktoré majú množstvo analógií po celom svete. Z archeologických nálezov tieto hrivny miznú v priebehu 10. storočia, teda v čase, keď sa rúca Veľká Morava a jej ekonomický systém. Vyhodnotenia niektorých lokalít však ukazuje, že mohli cirkulovať ešte určitý čas aj po jej páde. Podiel na definitívnom vymiznutí sekerovitých hrivien mohol mať aj nástup mincových razieb.