Staré pivovary v oblasti Topoľčian

Je známym faktom, že pivo patrí medzi najstaršie cielene pripravované nápoje ľudstva (ak nie je úplne najstarším). Zo svojej pravlasti, pravdepodobne Mezopotámie, si pivo postupne začalo raziť svoju cestu do všetkých kútov vtedy známeho sveta. A o tom, že šlo o cestu veľmi úspešnú, svedčí najlepšie to, že aj po tisícročiach sa pivo radí k najobľúbenejším nápojom na svete.

Ak budeme chcieť byť konkrétnejší a z celosvetového pohľadu sa presunieme na okolie dnešného mesta Topoľčany, tak prídeme na to, že aj v tomto regióne má pivo svoju silnú a dlhú tradíciu. Prvé zmienky o pivovarníctve v našom okolí sa viažu k záveru 2. tretiny 13. storočia, k známej listine kráľa Ladislava IV.

Pivo v stredoveku patrilo medzi veľmi obľúbené nápoje, nebolo však nápojom jediným, voči ktorému nebolo alternatívy. Veľkými konkurentami boli predovšetkým víno a medovina. Kým popularita medoviny ako bežného nápoja na každodennú konzumáciu časom postupne klesala, víno si udržalo svoju nespornú popularitu v podstate dodnes. Vo viacerých regiónoch bolo víno dlho populárnejšie, než pivo – a to platí aj o lokalitách v okolí mesta Topoľčany, chýrne vinice boli napríklad v Radošine a okolí. Časom však popularita piva začala stúpať.

V stredovekých mestách, medzi ktoré sa vtedajšie Topoľčany určite radili, patrilo právo na varenie piva ku samozrejmostiam, a nikto nepovažoval za potrebné toto právo nejakým spôsobom zvlášť schvaľovať či zdôrazňovať. V podstate každý mešťan, ktorý mal na pôde mesta nejaký dom či majetok, mohol v meste variť pivo. A treba povedať, že vtedajší mešťania toto právo aj radi a často využívali - napríklad len v Banskej Bystrici bolo 32 domov kde sa varilo a predávalo pivo. K podpore pivovarníctva prispievalo aj to, že právo variť pivo bolo často udeľované mestám spolu s udeľovaním mestských výsad (od 13. storočia). Je možné uviesť, že v stredoveku snáď nebolo u nás mesta, kde by nefungoval aspoň jeden pivovar. Najväčšej popularite sa pivo tešilo najmä v prostredí banských a slobodných kráľovských miest, kam istý čas patrili aj Topoľčany. Len malé obmedzenia varenia piva samozrejme prispievali k popularite nápoja v stredovekých mestách, znamenalo to však aj trieštenie príjmov. A tak začalo byť časom toto právo regulované, napr. redukované len na členov mestskej rady či na nejakú národnosť v meste, neskôr sa objavovali aj zákazy dovážania piva z iných miest či panstiev a pod.

Na vidieku v ranom stredoveku si ľudia spravidla varili pivo sami, a tento stav sa udržal pomerne dlho. Dokonca sa vo forme piva či sladu odvádzali aj poddanské dávky, a občas tvorilo pivo aj formu, či časť, mzdy. Časom však aj tu vznikali dedinské pivovary spravované šľachtou (od 13. storočia, najmä však v 14. a 15. storočí). Na čele týchto pivovarov, a aj celých dedín, stáli stanovené osoby – tzv šoltýsi, ktorí dostali od zemepánov rôzne privilégiá. Domáce varenie piva, v záujme vyššieho zisku týchto pivovarov či šľachty, bolo postupne zakázané.

Foto: Mgr. Ondrej Godál 

Bohužiaľ, zo spomenutého obdobia sa vo vzťahu k pivu a pivovarom okolo Topoľčian mnoho nezachovalo, a skutočný stav je možné posúdiť predovšetkým na základe analógie z iných miest či oblastí. Z neskoršieho obdobia však už máme zmienok viac. Napríklad, už na začiatku 16. storočia (a pravdepodobne aj skôr) určite fungoval pivovar v obci Ludanice. Tento sa spomína v listine z roku 1515, presnejšie sa listina zmieňuje o jeho umiestnení v areáli kamenného zemepanského hrádku, ktorý tu vtedy stál. Toto umiestnenie malo praktický význam – v pivovare sa pracovalo s otvoreným ohňom, a kamenná budova aspoň čiastočne pomáhala znížiť riziko šírenia prípadného požiaru. Tradícia varenia piva v Ludaniciach trvala aj v novoveku, v polovici 18. storočia bol v obci postavený nový pivovar. Pivovar mal pomerne slušnú výrobnú kapacitu, a vyrábala sa tu i pálenka. Na konci 18. storočia bol pivovar, spolu s príslušnou krčmou, daný panstvom to prenájmu Židom – tí platili za prenájom 1000 zlatých ročne. V 19. storočí pivovarnícka tradícia v obci zaniká, avšak budova pivovaru v obci stojí doteraz. 

Stará lesovňa. Bývalý pivovar

Foto: Vlastivedné múzeum Topoľčany, Publikácia: Bojná

Svojím pivovarom sa mohla pýšiť aj Bojná. V obci vybudovali pivovar Erdödyovci, a to v 18. storočí. Údajne sa malo jednať o najväčší pivovar v širokom okolí. Pivovar veľmi dobre prosperoval, a vystriedali sa tu viacerí pivovarníci. Pri pivovare fungovala aj chmeľnica, založená v malodvoranskom chotári s rozlohou približne 6ha. Pivovar fungoval len do konca 1. tretiny 19. storočia, ale aj napriek pomerne krátkej dobe pôsobenia sa mu nevyhýbali tragické udalosti. Koncom 18. storočia pôsobil v pivovare Samuel Marko, známy fajčiar z fajky. Tento zlozvyk sa mu stal osudným. Keď si chcel vyčistiť upchatú fajku v cisterne s vodou, pošmykol sa, a do cisterny spadol. Udalosť sa stala 14. 5. 1797, a p. Marko mal vtedy 35 rokov. Budova kde pivovar stál bola neskôr prestavaná na lesovňu – dnes už, žiaľ, objekt nestojí.

 Z 18. storočia máme doložený aj Zichyovský pivovar v Solčanoch. Pivovar sa nachádzal v blízkosti panského majera na dolnom konci obce. V dobových zápisoch sa udáva, že pivovar je spolu s celým majerom v pomerne zlom stave, a potreboval by opravu. Zjavne to ale neprekážalo – ročne sa tu uvarilo dokopy približne 243 urien piva (v prepočte asi 9500l). Panstvo malo z piva nezanedbateľný príjem, 1 urna piva sa predávala za 1 zlatý a 20 denárov. Okrem toho malo panstvo v obci aj dve krčmy, kde sa pivo predávalo. Jedna stála medzi domami Štefana Krajčiho a Pavla Hulu (šlo o krčmu grófa Balašu), a druhá medzi domami Martina Rosinu a Adama Klačanského.

Spomenúť sa iste môže aj pivovar umiestnený v Radošine. Už v 18. storočí o ňom písali ako o starobylej stavbe postavenej z kameňa a šindľovou strechou. Radošinský pivovar mal mať dve kuchyne, komoru a samozrejme pivnicu s kapacitou 40 sudov piva. Pivovar fungoval približne do polovice 19. storočia, a bol dávaný nájomcom do prenájmu. Prvý zápis o prenájme pivovaru máme z roku 1753 (bol prenajatý Samuelovi Levkovi), posledný zápis je z roku 1869, kedy bol pivovar prenajatý Štefanovi Jursekovi. . V 18. storočí sa spomína ešte pivovar v obci Prašice a nepriamo aj v Klátovej Novej Vsi (v Klátovej sa nespomína priamo pivovar, ale pivovarníci áno).

K pivovarom priamo v meste Topoľčany mnoho správ nemáme. V 17. storočí patrilo topoľčianske panstvo Forgáčovcom, a Topoľčany boli navyše významné stredisko obchodu a remeselnej výroby. Forgáčovci vykazovali aj príjmy z výčapu piva – je teda iste možné, že aj v Topoľčanoch bol pivovar. V nasledujúcom storočí je však existencia pivovaru v meste už dokázaná – k jeho existencii sa viaže známy spor medzi mestským a panským pivovarom z polovice 18. storočia, ktorého rozsudok potvrdila aj vtedajšia cisárovná Mária Terézia. V 19. storočí pivovary nielen zanikali, ale aj vznikali.

V druhej polovici 19. storočia vznikli pri Topoľčanoch dva pivovary, ktoré ale neprežili prelom storočia. Prvý vznikol v Tovarníkoch. Fungoval v rokoch 1865 až 1869, a ako jeho vlastník figuruje Rudolf Steinhübel. V roku 1865 vyrobil 1320 okovov piva (cca 71 200l), v roku 1866 už 2200 okovov (cca 119000l), a v poslednom roku činnosti už len 160 okovov, tzn približne 8640l. Po tomto období sa už pivovar nespomína – Stummerovci totiž zamerali svoj hlavný predmet podnikania na cukrovarníctvo.

Druhým pivovarom bol pivovar v Horných Chlebanoch. Tento pivovar fungoval v rokoch 1865 až 1869, a ako jeho správca je spomínaný Alexander Reichenthal. V prvom roku prevádzky uvaril 195 dolnorakúskych okovov (tzn. zhruba 11 000l) piva, v hodnote 148 florenov a 68 grajciarov. Pivovar nefungoval celoročne, varil iba 10 mesiacov v roku. Zaujímavé je, že svoju činnosť ukončil v rovnakom roku, ako pivovar v Tovarníkoch.

Ako vidno, pivovarnícka história topoľčianskeho regiónu je skutočne bohatá a rozmanitá. Žiaľ, z pohľadu súčasnosti je to skutočne už len história. 

Dátum pridania: 24. 1. 2023

Autor textu:


Mgr. Ondrej Godál 

Súvisiace články

Obecný hostinec vo Veľkých Topoľčanoch

Obec Veľké Topoľčany mala taktiež svoj obecný hostinec. Nachádzal sa na...

Otváracie hodiny 

Výstavy

Mgr. Stanislava Saadoonová, lektorka, kultúrna manažérka
lektorka@tribecskemuzeum.sk

Maj - August

 Pondelok - piatok: 8.00 - 16.00 h 

Sobota:                 10.00 - 14.00 h 

September - Apríl

Pondelok - streda: 8.00 - 16.00 h

Štvrtok - piatok:     9.00 - 17.00 h

Sobota:                           zatvorené

Spojte sa s nami

Obrázek editujete kliknutím
Obrázek editujete kliknutím
Obrázek editujete kliknutím
Obrázek editujete kliknutím

Podnety podľa zák. č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov možno podávať na adrese: sekretariat@tribecskemuzeum.sk

© 2023 Tribečské múzeum v Topoľčanoch, všetky práva vyhradené