Obec Veľké Topoľčany mala taktiež svoj obecný hostinec. Nachádzal sa na Legionárskom námestí č. 9 (dnes priestory oproti Tribečskému múzeu na Krušovskej ulici vedľa potravín). Tento hostinec obec dávala do prenájmu, obyčajne na 3 roky. Dražba prenájmu sa konala aj 3. apríla 1923 o 11. hodine v obecnom dome. Bola verejná, mohol sa jej zúčastniť ktokoľvek, podmienkou bolo zloženie kaucie 10 000 korún. Podmienky prenájmu si mohol každý dopredu prečítať. Boli vypracované obecnou radou a podpísal ich starosta Ernest Andreazzy. Licitáciu napokon vyhral Alojz Kvasnička, ktorý už mal hostinec v prenájme. Prenájom podľa zmluvy mal trvať do 15. apríla 1926. Suma, ktorú bol ochotný zaplatiť ako celoročný prenájom obci sa počas dražby vyšplhala na sumu 23 000 korún. Z inventárneho súpisu bolo súčasťou jedálne 7 väčších stolov, 30 stoličiek Thonet, nástenné hodiny, väčšie zrkadlo, 2 mosadzné elektrické lampy. V ďalších 2 miestnostiach, ktoré slúžili ako výčapné miestnosti boli 2 výčapné pulty, 7 stolov, množstvo stoličiek a nechýbali ani 3 šálky na pľuvanie. Na záhrade sa nachádzali mramorové stoly.

Hostinský Kvasnička sa ale zakrátko po začatí užívania hostinca rozhodol neplatiť nájom (podľa zmluvy štvrťročne), robil prieťahy a žiadal mesto o zníženie celkového nájmu. Aj napriek vylicitovanej sume mesto napokon ustúpilo a nájom mu znížilo na 18 000 korún. Ani to však nestačilo a onedlho obec musela riešiť ďalšie žiadosti o zníženie tejto sumy. Obecné zastupiteľstvo napokon opäť ustúpilo a znížilo nájom na sumu 12 140 korún. V zmluve bolo taktiež zjednané, že nový prenajímateľ si musí z obecného skladu prevziať 25 hl bieleho (12 korún/l) a 10 hl červeného vína (6 korún/l). Oba druhy vín boli z ročníka 1921. Aj v tomto prípade si víno prevzal, ale až za zníženú cenu, čím obci vznikla škoda 4400 korún. V nasledujúcom roku dokonca Alojz Kvasnička bez upovedomenia obce našiel nového nájomcu, ktorému ale on sám dal také podmienky, že po istom čase vyšiel navnivoč. Obci bránil aj používaniu studne, z ktorej voda sa využívala pri kropení ulice. Pri ďalšej dražbe využívania hostinca 22. marca 1926 dal opäť najvyššiu ponuku Alojz Kvasnička. Po predošlých skúsenostiach obec aj napriek ďalším sťažnostiam A. Kvasničku dala hostinec do prenájmu Gejzovi Macháčovi na dobu 6 rokov do 15. apríla 1932. Rozhodla sa tak aj z dôvodu, že Macháčova ponúkaná suma ročného nájmu bola iba o 50 korún nižšia oproti sume A. Kvasničku. Ročný prenájom činil 10 700 korún. Živnostenský úrad v Nitre následne v auguste 1926 udeľuje G. Macháčovi koncesiu na vykonávanie hostinskej živnosti. Ani on ale v obecnom hostinci nevydržal celých 6 rokov, v auguste 1928 sa dohodol s obcou o prevedení nájmu na Gejzu Kajabu z Nedašoviec za tých istých podmienok. Dôvodom boli hlavne zdravotné dôvody G. Macháča, keďže poschodová budova hostinca si vyžadovala neustále chodenie po schodoch. Na záhrade v dobe prevodu bola zriadená aj kolkáreň (daň z hry bola 50 hal./osoba) a byt pre obecného kočiša (prestavbu šopy hostinca na byt realizovala firma Kurz a Engliš). Ani jemu ale obchody nešli podľa predstáv a v roku 1929 obec eviduje už ďalšieho nájomcu, Jozefa Peťovského z Bánoviec.