K prvým liečivým bylinám prebúdzajúcej sa jarnej prírody patrí podbeľ liečivý. Kto by nepoznal jeho jasnožlté kvetné úbory vynímajúce sa ako kytičky slnečných lúčov. Kedysi ho nazývali babuška, podbelie, podkovka, matkino líčko či konské kopyto. Aj vedecký názov (Tussilago farfara) vyplýva z jeho liečivých síl. Tussis znamená kašeľ a agere vyháňať. Slovo farfara vzniknuté zo slov far - múka a ferre - odnášať sa vzťahuje na biele chĺpky spodnej strany listov.

Táto trváca bylinka z čeľade astrovité (Asteraceae) má dlhý plazivý podzemok, z ktorého skoro na jar vyrastá niekoľko šupinatých a pavučinovito chlpatých stvolov zakončených jednotlivými úbormi. V marci až apríli sa objavia zlatožlté súkvetia a po ich odkvitnutí narastú listy. Sú dlho stopkaté, srdcovito okrúhle a kožovité, za mladi na oboch stranách bledo plstnaté. Plody sú chocholcom venčené nažky. Je veľmi hodnotnou medonosnou rastlinou.

Obľubuje vlhké stanovištia všetkých druhov pôd, zväčša voľné plochy. Hojne sa vyskytuje na rumoviskách, okrajoch ciest, v priekopách, ale aj na poliach a inde. Poznali ho už antickí lekári a botanici Dioscorides a Plínius, ktorí ho odporúčali ako účinný prostriedok proti kašľu. Ich recept bol však iný ako ten dnešný. Listy podbeľa uložili na rozžeravené citrusové drevo a stúpajúci liečivý dym inhalovali cez lievik. Kedysi sa listy na uľahčenie vykašliavania a liečbu kašľa fajčili ako bylinný tabak.

Dnes je podbeľ stále významnou liečivou rastlinou, ktorej kvety a listy sú oficiálne uvádzané v mnohých svetových liekopisoch. Kvety obsahujúce silice sú bohaté na žlté farbivo (xantofyl) a ich liečebné využitie je rozhodujúce od prítomnosti slizovitých látok, trieslovín a glykozidickej horčiny. V listoch sa nachádzajú malé množstvá horčín, stopy silice, inulín, cukry, vo väčšom množstve sliz.

Drogy sa používajú ako pomocný ochranný prostriedok pri akútnych a chronických ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri astme a kašli. Podbeľ patrí k hlienotvorným drogám, ktoré chránia zápalové miesta tak, že na nich ukladajú vrstvu hlienu, čím znemožňujú podráždenie, zmierňujú bolesť a tlmia kašeľ. Aplikuje sa aj pri žalúdočných a črevných zápaloch, nechutenstve, vysokom krvnom tlaku a reumatických ochoreniach. Jeho použitie je ešte širšie. Zápar z listov môžeme používať na vyplachovanie ústnej dutiny pri zápaloch sliznice. Svieže rozmliaždené lístky pôsobia pri opuchoch po uštipnutí hmyzom. Celý list zvonka ako obklad účinkuje aj pri svalových a nervových bolestiach. Kto trpí uhrovitosťou pleti, môže si pripraviť naparovací kúpeľ.

Prípravky z listov a kvetov podbeľu by sa nemali užívať dlhodobo, maximálne jeden mesiac, pretože niektoré látky, ako pyrolizidínové alkaloidy, môžu mať škodlivý účinok na pečeň. V čajových zmesiach, kde podbeľ tvorí zhruba 15 percentný podiel, nie je nebezpečný. Vhodná je kombinácia s koreňom mydlice, anízom, prvosienkou, ibišom, listom šalvie, či s kvetmi rumančeka. Neodporúča sa používať pri alergii na astrovité rastliny, taktiež už vôbec nie na vnútorné užívanie počas tehotenstva a dojčenia.