Je známym faktom, že pivo patrí medzi najstaršie cielene pripravované nápoje ľudstva (ak nie je úplne najstarším). Zo svojej pravlasti, pravdepodobne Mezopotámie, si pivo postupne začalo raziť svoju cestu do všetkých kútov vtedy známeho sveta. A o tom, že šlo o cestu veľmi úspešnú, svedčí najlepšie to, že aj po tisícročiach sa pivo radí k najobľúbenejším nápojom na svete.

Ak budeme chcieť byť konkrétnejší a z celosvetového pohľadu sa presunieme na okolie dnešného mesta Topoľčany, tak prídeme na to, že aj v tomto regióne má pivo svoju silnú a dlhú tradíciu. Prvé zmienky o pivovarníctve v našom okolí sa viažu k záveru 2. tretiny 13. storočia, k známej listine kráľa Ladislava IV.

Pivo v stredoveku patrilo medzi veľmi obľúbené nápoje, nebolo však nápojom jediným, voči ktorému nebolo alternatívy. Veľkými konkurentami boli predovšetkým víno a medovina. Kým popularita medoviny ako bežného nápoja na každodennú konzumáciu časom postupne klesala, víno si udržalo svoju nespornú popularitu v podstate dodnes. Vo viacerých regiónoch bolo víno dlho populárnejšie, než pivo – a to platí aj o lokalitách v okolí mesta Topoľčany, chýrne vinice boli napríklad v Radošine a okolí. Časom však popularita piva začala stúpať.

V stredovekých mestách, medzi ktoré sa vtedajšie Topoľčany určite radili, patrilo právo na varenie piva ku samozrejmostiam, a nikto nepovažoval za potrebné toto právo nejakým spôsobom zvlášť schvaľovať či zdôrazňovať. V podstate každý mešťan, ktorý mal na pôde mesta nejaký dom či majetok, mohol v meste variť pivo. A treba povedať, že vtedajší mešťania toto právo aj radi a často využívali - napríklad len v Banskej Bystrici bolo 32 domov kde sa varilo a predávalo pivo. K podpore pivovarníctva prispievalo aj to, že právo variť pivo bolo často udeľované mestám spolu s udeľovaním mestských výsad (od 13. storočia). Je možné uviesť, že v stredoveku snáď nebolo u nás mesta, kde by nefungoval aspoň jeden pivovar. Najväčšej popularite sa pivo tešilo najmä v prostredí banských a slobodných kráľovských miest, kam istý čas patrili aj Topoľčany. Len malé obmedzenia varenia piva samozrejme prispievali k popularite nápoja v stredovekých mestách, znamenalo to však aj trieštenie príjmov. A tak začalo byť časom toto právo regulované, napr. redukované len na členov mestskej rady či na nejakú národnosť v meste, neskôr sa objavovali aj zákazy dovážania piva z iných miest či panstiev a pod.

Na vidieku v ranom stredoveku si ľudia spravidla varili pivo sami, a tento stav sa udržal pomerne dlho. Dokonca sa vo forme piva či sladu odvádzali aj poddanské dávky, a občas tvorilo pivo aj formu, či časť, mzdy. Časom však aj tu vznikali dedinské pivovary spravované šľachtou (od 13. storočia, najmä však v 14. a 15. storočí). Na čele týchto pivovarov, a aj celých dedín, stáli stanovené osoby – tzv šoltýsi, ktorí dostali od zemepánov rôzne privilégiá. Domáce varenie piva, v záujme vyššieho zisku týchto pivovarov či šľachty, bolo postupne zakázané.