Tribečské múzeum v tomto roku oslavuje 65 rokov. A aj keď sa viacerí odborníci sporia o roku jeho založenia, jedno je jasné: múzeum sa dostalo do úctyhodného veku, ktorý si zaslúži uznanie a starostlivosť. A ako inak preukázať úctu k historickej budove, ako zodpovedným prístupom a jej odbornou sanáciou? My sme sa rozhodli zobrať to od povaly, lebo ako hovorí známe strechárske príslovie: strechy sa delia na tie, čo tečú a na tie, čo budú tiecť.

Obyvatelia Topoľčian sú dnes zvyknutí prechádzať okolo stavby so zašednutou plechovou strechou. No nebolo to tak vždy. Budova, ktorá uprostred mesta rukami robotníkov vyrástla v roku 1908 a v ktorej dnes sídli vám dobre známe Tribečské múzeum, bola predtým súd, presnejšie Okresný kráľovský súd s väznicou. O jeho polohe sa okres s mestom doťahovali dlhší čas, o čom svedčia záznamy v mestskej kronike už z roku 1899. Napokon mesto 14. októbra 1904 uvoľnilo pozemky niekdajšieho Marhavásartéru – dobytčieho trhu a stavba dostala zelenú. Za návrhom stojí významný architekt Sándor Aigner, ktorý navrhol viacero budov po celom vtedajšom Uhorsku, okrem iného aj sídlo Riaditeľstva štátnych lesov v Banskej Bystrici.

Stavbu realizovali Adolf Kallos a Richard Koch. Väznicu, na ktorej mieste dnes stojí domov sociálnych služieb, zbúrali krátko po druhej svetovej vojne. Budova súdu slúžila svojmu účelu až do roku 1974, kedy bola na námestí postavená nová budova a z pôvodných priestorov sa stal Dom pionierov. Pod správu Tribečského múzea sa bývalý okresný kráľovský súd dostal až v roku 1998, kedy prebehla aj nutná rekonštrukcia a výmena strešnej krytiny za plechovú. Tá ale nie je autentická, a preto došlo k všeobecnej zhode, že sa pri opravách na strechu vráti „maloformátová keramická škridla so stlačeným oblúkom, prípadne so segmentovaným rezom prírodnej svetlej matnej farby“, ako vo svojom odporúčaní uvádza Krajský pamiatkový úrad Nitra, pracovisko Topoľčany. Budova múzea sa tak priblíži k svojej originálnej podobe a novodobé konštrukčné postupy viac nebudú meniť funkčnosť pôvodného „stavebného organizmu“ historickej stavby. V súčasnosti totiž odborníci zastávajú názor, že by sme pri podobných rekonštrukciách mali rešpektovať nielen, ako to kedysi vyzeralo, ale aj ako to fungovalo. Je to ako s ľuďmi: je treba liečiť príčinu, nie iba maskovať príznaky. 

Veríme, že opravou strechy sa rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky „Súd na Krušovskej“ neskončí a my budeme môcť aj s pomocou Nitrianskeho samosprávneho kraja postupne obnoviť zašlú krásu tejto, pre Topoľčany tak významnej budovy, ktorá ako prvá víta návštevníkov pri vstupe do mestského centra.